Chcem sa zastať všetkých, ktorí odišli či podali výpovede, aby sa niečo zmenilo. Neverím, že to robili z nezájmu o pacienta, že im išlo iba o ich peňaženky a neverím kope iných predsudkov a súdov, ktoré boli na ich adresu vyrieknuté počas týcho pohnutých dní. Nepozerám na šéfa odborov, ale na lekárov, ktorí riskovali toto všetko vziať na seba preto, aby prišlo konečne k nejakej zmene.
Možno si ani tieto dve skupiny neuvedomujú ako sa potrebovali nazvájom. Že tí, ktorí zostali, a ktorých mnohí nazývajú hrdinami, boli potrební preto, aby sa to vôbec mohlo uskutočniť. že tí, ktorí odišli, to urobili aj kvôli nim, aj pre zlepšenie ich podmienok. tých nevoláme hrdinami, ale oni nimi sú tiež. Niesli a uniesli toľko ostrakizmu a nenávisti valiacich sa z médií, nie pre osobný pospech, ale pre dobro všetkých. Verím, že si to uvedomia obe strany, a začnú spolupracovať ešte lepšie ako predtým. Síce každý na svojom mieste, no predsa smerujúci k tomu istému obstáli všetci. To iba z vonkajšieho pohľadu médiá a politika ich rozdeľujú a tvrdia, že stoja proti sebe. Nie, nestoja, treba sa na to iba pozrieť z inej perspektívy, nie z tej, ktorá nám bola vnútená a podsúvaná.
Myslím, že udalosti týchto týždňov hovoria aj o tom, že by sme si mali vážiť to, čo máme, pretože to nie je samozrejmosť. Prevozy do vzdialenejších nemocníc, znížená dostupnosť lekárov môžu byť realitou čoskoro. a sú realitou pre miliony ľudí na celom svete. na to by sme nemali zabúdať. Sme šokovaní, že dočasne odíde lekár od našch pacientov, a nechá ich možno menej skúsenému kolegovi, no nemyslíme na tých, ktorí v iných krajinách umierajú na oveľa banálnejšie problémy, lebo lekárov ani liekov tam niet.
Veci sú málokedy také, ako sa javia na povrchu a pri prvom dojme, často je pravda skrytá hlbšie vo vnútri.