Rank - jeden z dôvodov, prečo si nerozumieme

Autor: Viera Šimkovičová | 1.9.2011 o 15:23 | (upravené 1.9.2011 o 15:32) Karma článku: 5,59 | Prečítané:  989x

„Náš vedúci sa správa tak, akoby nás vlastne nepotreboval.svoju prácu si urobí aj bez nás. On nechce počuť, čo mu my môžeme povedať o našich klientoch, lebo on si myslí, že to aj tak vie najlepšie. Už som z toho bývala zúfalá a nevedela som pri stretnutí s ním ani poriadne rozprávať."

„A predpokladám, že chvíľami si sa už cítila ako keby Ti preskakovalo, že len ty vidíš niektoré problémy a nikto iný okrem teba ich nevidí." „Áno, a to odkiaľ vieš?" „ Viem, hovoríme tomu rank. Ty si žena a si v podriadenej pozícii. Tvoj šéf je muž a nadriadený. On z pozície vyššieho ranku určuje štýl komunikácie, určuje, čo je priorita a čo nie. Ale zároveň sa cíti ohrozený možnosťou, že sa mýli, čo ho len viac utvrdzuje v tom, že by ťa nemal počúvať." tento rozhovor sa odohral nedávno s mojou kamarátkou, ktorá vedie komunitné centrum.

Idea rovnosti medzi ľuďmi zaiste patrí do zbierky platónskych ideí, ktoré sa v čistej forme nachádzajú kdesi mimo tohoto sveta a do neho prenikajú svojím odrazom. Ako ľudské bytosti sme si vo svojej podstate iste rovní a rovnocenní, v tomto svete ale existuje množstvo charakteristík, ktoré nás od seba odlišujú a nadraďujú jedného  človeka nad druhého, lepšie povedané, dávajú mu oveľa viac možností než tomu, kto daný rank nemá. Tento pohľad je akiste podmienený kultúrou, ale posudzuje sa aj z pohľadu privilégií a moci, ktorú táto charakteristika v danej spoločnosti či skupine poskytuje.

V procesovej psychológii sa týmto charakteristikám hovorí rank. Sú to všetky vlastnosti a charakteristiky, vrodené alebo získané, ktoré nás stavajú nad iného človeka, dávajú nám isté príležitosti a možnosti. Či sa nám to páči alebo nie, rozdiel medzi nami existujú, otázka je iba ako s tým budeme zaobchádzať. Rank určuje naše pohlavie, rasa, príslušnosť k väčšinovému náboženstvu, sexuálna orientácia, ekonomické zázemie, vzdelanie, vek, zdravotný stav, sociálny status, ale aj konkrétna situácia, v ktorej sa nachádzame. Existuje aj rank psychologický ( komunikačné zručnosti, znalosti z riešenia konfliktov, schopnosť zvládať emócie), duchovný ( mať životnú filozofiu ktorá dáva mojmu životu vnútorný zmysel) a štrukturálny - podľa štruktúry danej organizácie či spoločnosti. Stručne povedané, biely muž, heterosexuál, s dobrým vzdelaním, zdravím, príjmom a pozíciou v zamestnaní má "rank na zabitie" - uvidíme neskôr čo to s ním a jeho okolím robí. Nižší rank majú - všeobecne vzaté -ľudia v neproduktívnom veku či pozícii, menšiny, deti, ženy... že je naším privilégiom napríklad aj možnosť ísť vybaviť veci na úrad, zistíme až vtedy, keď vidíme, aký problém to robí vozíčkarom či nevidiacim, alebo ísť na dovolenku, keď napríklad naši dôchodcovia takéto privilégium zo svojich príjmov si môžu dovoliť len málokedy. O moci hovorím aj v bežnom, ale aj v interpersonálnom význame - tu môže byť „mocou" aj mať dobrých priateľov, byť zakotvený v dlhodobom vzťahu a podobne. Ak má žena vyšší  rank napríklad v zmysle, že má lepší vzťah s deťmi a dokáže s nimi pohodovo komunikovať, a manžel z rôznych dôvodov tento rank postráda, môže sa cítiť  v rodine neuznaný a odstrčený.

Rank sa može meniť situačne. V istej chvíli ho máme, za okamih už nie (napríklad príde niketo skúsenejší v danej oblasti). Rankové rozdiely sú v pozadí mnohých, ak nie väčšiny medziľudských konfliktov. Problém nie je v tom, že rank máme, ale v tom, že si ho neuvedomujeme a preto s ním nevieme zaobchádzať, čo spôsobuje na druhej strane zranenia a pocit nepochopenia.

Ako sa cíti človek ktorý má rank? Je uvoľnený, nerobí mu problém komunikovať, zaberá priestor bez nejakého ostýchania, považuje svoje privilégiá a moc za samozrejmé, určuje štýl komunikácie (emócie mi sem neťahajte), určuje ktorá téma je a nie je dôležitá, čím sa bude a nebude zaoberať. V situáciách, témach, či postupoch, kde sa cítime „ako doma" môžeme pôsobiť nadradene a neprístupne, pretože nám nerobí problém sa v nich pohybovať , riešiť ich, a často to môže byť za hranicou toho, čo bežne robia a poznajú  iní ľudia. Platí to aj o ťažkých témach alebo neobvyklých situáciách, ako je komunikácia s políciou, právnikmi a podobne.

Človek, ktorý rank nemá, resp. si ho neuvedomuje, sa cíti utiahnutý, aj v priestore sa správa akoby chcel byť neviditeľný (sadá si dozadu), má pocit, že nikdy nebude druhou stranou pochopený, že o probléme nedokáže súvisle hovoriť, že ten problém vidí len on a že je možno trochu šibnutý, keď to tak vníma, lebo okolie mu tvrdí, že to tak nie je. Môže sa stávať paranoidným a má pocit, že nemôže veci ovplyvniť. Sám totiž vníma priepasť alebo bariéru, ktorá leží medzi ním, a „tým druhým" ktorý má vyšší rank, vníma jeho nedosiahnuteľnosť a niekedy aj zníženú schopnosť vnímať isté signály od okolia.

Pre svoj rank, ktorý si neuvedomujeme, sme často napadaní okolím. Napríklad nám hovoria, že sa s nami o tom nedá debatovať, alebo že sme namyslení. Každá strana v konflikte si zároveň musí uvedomiť svoj vlastný rank, pretože aj tí, ktorí sa STOTOŽŇUJÚ s pozíciou obete, že nemajú žiaden rank, majú obvykle oveľa viac ranku než si uvedomujú. Neuvedomenie ranku dráždi okolie a spôsobuje nemožnosť doriešenia konfliktu. človek, na ktorého pre jeho rank útočíme, sa inštiktívne bráni a snaží sa udržať "na koni", čo situáciu tež zhoršuje.

Svoj rank si potrebujú uvedomiť obe strany. Musia byť schopné uznať, že to, čo tá druhá strana vníma môže byť spôsobené rankovým rozdielom. Obvykle človek, ktorý prináleží k "väčšine", teda ku skupine s vyšším rankom, prehliada signály o tom, ako druhú stranu utláča. Jeho rank je viac viditeľný, ale príslušník "menšiny" má obvykle rank iného druhu - psychologický alebo duchovný. Preto napríklad Nelson Mandella mohol vyjsť z väzenia s odpustením, pretože jeho duchovný rank väzením neutrpel, naopak, ešte sa zvýšil. Na druhej strane zasa musí prísť k uznaniu ranku toho druhého - aj západný svet uznal Mandellu ako charizmatického vodcu, on zasa mohol zapadnúť do istého systému západného sveta a fungovať v ňom.

Problémom je aj fakt, že si neuvedomujeme situácie, kedy rank máme, pretože vtedy je všetko „v pohode", ale viac si pamätáme situácie, kedy rank nemáme, pretože vtedy nie sme v pohode. Potom môžu napríklad partneri jeden druhého obviňovať z nepochopenia, pretože si vzájomne zapamätali situácie, kedy ich ten druhý „neuznal", ale do zabudnutia upadli desiatky ďalších, kedy ich partner plne akceptoval a podporoval.

Rankovú nerovnosť môže vyvážiť niekoľko vecí: prvá je, uznať rank nášmu proťajšku. Ak ho totiž pomenujeme, sme si ho vedomí a prinášame ho ako jasný prvok do komunikácie. Musí to však byť úprimné a autentické. Ak uznám napríklad nadriadenému, že jeho postupy častokrát viedli k úspešnému riešeniu problému, uznám jeho rank, otvorím si ho pre komunikáciu a znížim rankové napätie. Zároveň mu však môžem ponúknuť rozšírenie jeho riešení o nový pohľad, ktorý mu potrebujem predniesť. Ak ho dokážem naviazať na nejaké riešenie či otázku, ktorú on sám nastolil, úspech je takmer zaručený. Aj schopnosť takto zaobchádzať so situáciou je rank. Podobne v osobnom vzťahu ak uznám partnerovi, že nejaká jeho vlastnosť má dobré stránky, ľahšie mu vysvetlím kedy tá vlastnosť spôsobuje problémy v našej komunikácii.

Druhá podstatná vec je, uvedomiť si svoj rank, aj keď patrí do inej oblasti. Ak moja kamarátka pôjde za vedúcim s vedomím, že ona naozaj najlepšie rozumie situácii svojich klientov, a má preto oprávnenie hovoriť za nich a žiadať určité veci, a že tento fakt ho môže ohrozovať alebo mu spôsobovať nepríjemné pocity, ktorým sa radšej vyhne a ju k slovu nepustí, ľahšie tento rank použije pre riešenie situácie.

Ďalšou možnosťou je, nájsť si prostredníka či spojenca. Človek, ktorý má porozumenie pre obe strany, alebo je blízko tomu s vysokým rankom, ktorého potrebujeme osloviť, často vie pretlmočiť naše požiadavky tak, aby došlo k porozumeniu a obišla sa „slepá škvrna" v našej komunikácii. Prípadne nájsť niekoho, kto má ešte vyšší rank ako daná osoba, a ten mu problém určite sprostredkuje veľmi rýchlo. Aj preto často používame formulácie ako „odborníci tvrdia" alebo „je to v predpisoch EU" pretože to nám môže dodať rank, potrebný preto, aby nás proťajšok vypočul.

Neposlednou možnosťou je použiť fakt, že ak je nás viac, náš rank sa zvyšuje. To sa využíva bežne v štrajkoch a podobných akciách, nie vždy samozrejme s vedomím toho, ako a prečo to vlastne funguje. Aj zmena situácie môže urobiť svoje - ak pozveme človeka s vyšším rankom na svoje „teritórium", rankový rozdiel sa zníži a automaticky sa znížia aj psychologické bariéry pre komunikáciu. Prípadne zmena ako barbecue party či rodičovské združenie našich detí môže poskytnúť priestor pre inú komunikáciu s neprístupným šéfom či partnerom v práci - ale nebudem sa ( ja osobne)  hrnúť s niekým na golfový turnaj, lebo to je z môjho hľadiska pre ľudí s iným rankom a existujúci rankový rozdiel by som iba zvýšila, pretože vôbec netuším, ako sa tam treba správať, teda rozhodne nie som v situácii „doma".

V medziľudských vzťahoch a komunikácii je to viac než kdekoľvek inde práve o našom vnímaní, o našich aj zabudnutých pocitoch a skúsenostiach, a preto je dobré mať na pamäti vždy viac ako jednu rovinu medziľudskej komunikácie. Byť nad vecou a mať prehľad je tiež rank, hádam sa nám ho podarí využívať viac v prospech riešenia situácií, ako v prospech nedorozumení, ktorých je aj tak v tomto svete nepreberné množstvo. Sú druhy ranku, s ktorými neurobíme nič, nemôžeme ich „vygumovať"  ale môžeme aspoň povedať: „Áno, chápem, možno ťa štve a dráždi, že toto a toto viem lepšie, mám s tým viac skúseností, môžem iné veci ako môžeš ty, ale chcem sa o to podeliť: hovorme o tom, budem ťa počúvať, a poskytnem ti časť mojej slobody či príležitostí aby si sa cítil/la lepšie." Šéf sa podelí o svoj rank ak robí porady a stretnutia kde majú možnosť jeho pracovníci naozaj navrhovať riešenia a prezentovať svoje úspechy, človek z majority vtedy, ak uzná, že nemusí tak úplne rozumieť tomu, prečo sa menšina cíti neuznaná a utláčaná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?