Sterilizácia a morálne zlo

Autor: Viera Šimkovičová | 16.8.2011 o 13:07 | (upravené 16.8.2011 o 13:23) Karma článku: 14,43 | Prečítané:  2328x

Vo svojich posledných článkoch Jozef Červeň označil možnosť bezplatnej sterilizácie žien, spojenej s finančnou motiváciou, ktorú navrhuje ministerstvo práce vo svojom programe, za morálne zlo, ktoré nemôže priniesť nič dobrého.  Poďme sa pozrieť na bežný život páru a rodiny, žijúcej v takomto spoločenstve, koľko morálneho dobra v ňom nájdeme.

V mnohých rodinách v týchto komunitách je narodenie dievčatka veľmi vítané. Starajú sa o ne, obliekajú ich ako bábiky. Vedia, že akonáhle má dievča možno 12 rokov, nájde sa niekto, kto bude mať o ňu záujem. V skorej budúcnosti sú teda prakticky zdrojom príjmov. Bohužiaľ, a to aj vo forme obchodovania so ženami a nútenej prostitúcie.

Ak sa stanete členom rozvetvenej rodiny v tejto komunite, respektíve také rodiny spojíte, má to veľa výhod. Napriek sociálnej biede rodinu často vedie stará matka - mužova mama, ktorá riadi finančné hospodárenie.  Keď sú peniaze, nie sú len pre jednu rodinu hoci aj  s desiatimi deťmi. Nie, najesť sa musia všetci ,takže pri „stole" je naraz 30 aj 40 ľudí. Bratanci, sesternice, každý, kto je na blízku. Bez jej súhlasu sa žiadne peniaze nesmú dať na iné, než chce ona. Ona rozhoduje aj o tom, či nevesta môže ísť na rekvalifikačný kurz či do práce, alebo sa bude starať doma o deti.

Mladá žena nemá skoro žiadne práva. Od počiatku je prakticky sexuálnym objektom, nie partnerkou svojho muža. V tradičnej „rodine" musí sedieť doma vždy, keď je doma manžel, a plniť všetky jeho požiadavky, vrátane sexuálnych. Ak nie je doma, lebo by bola v práci či na kurze, dostane bitku. Sexuálny život takejto dvojice je zložený len a len na chuti muža, žena mu musí vo všetkom úplne vyhovieť. Že je často opitý alebo nafetovaný, je jedno. Tak žena pije tiež, pretože si neváži sama seba, pretože je zneužívaná a znásilňovaná, či len vlastným mužom, by asi vedeli povedať najlepšie ony samy.

Ide to tak ďaleko, že mladá žena, ktorá je nútená zháňať peniaze, nepovažuje za zlo, keď sa kvôli tomu predáva. V poslednom období vzrástol počet takto si zarábajúcich žien, a muži im to dokonca schvaľujú, ak rovno neprikazujú, a nepovažujú to za žiadny problém.

Tehotná manželka nemá žiadne výnimky.  Odchádza z pôrodnice predčasne, pretože muž doma čaká a ona sa predsa nemôže ulievať v nemocnici. Musí byť jemu poruke, jej zdravotný stave je bezpredmetný. Musí variť a byť k dispozícii po sexuálnej stránke. Inak hrozí, že ju muž odvrhne  a nájde si inú. Tradície mu to plne umožňujú.  Aj z tohto dôvodu ženy nosia na sebe všetky zlaté šperky, ktoré majú, a my sa pohoršujeme, že aká chudoba, keď sú ovešané zlatom. Ak ich totiž muž vyženie, čo môže urobiť kedykoľvek a bez akéhokoľvek dôvodu, smú si vziať iba to, čo majú na sebe. Niet divu, že vkladajú čo možno najviac peňazí do zlata, ktoré potom nosia na sebe, aby mali z čoho žiť keby museli od muža odísť. V druhom rade o peniazoch rozhoduje muž, v treťom synovia. Žena vôbec, až kým sa neodstane do pozície „matky rodu" . Nemôže si teda kúpiť trebárs ani kočík pre dieťa bez rizika, že jej ho muž či syn na druhý deň nepredá, aby si kúpil alkohol alebo niečo iné.

Od nedostatočnej výživy v tehotenstve, ktorá privodí žene množstvo zdravotných problémov, najmä ak má detí nepočítane, nemožno čakať ani zdravé deti. A to žiaľ, ani mentálne zdravé, najmä ak k tomu ešte pripočítame intoxikácie alkoholom, toluénom či aspoň dymom z cigariet. Po piatom - šiestom tehotenstve nemá žena už žiadne zuby, vyzerá ako 50 ročná, hoci má iba 22, a zomiera obvykle vo veku okolo 50 rokov alebo aj skôr.

Od útleho detstva je dieťa priamym svedkom sexuálneho života rodičov, ktorí v chatrči nemajú oddelenú spálňu a ani o morálne aspekty tohto problému nejavia záujem. Deti sú častejšie bité ako sýte, a to doslova, o predčasných sexuálnych skúsenostiach a prístupe k návykovým látkam ani nehovoriac. Ich životná perspektíva je veľmi smutná a kvôli zneužívaniu každého druhu sa z nich stávajú psychické trosky, ktoré žijú iba zo dňa na deň (týraní a zneužívaní ľudia nie sú schopní myslieť na budúcnosť) v morálnej, sociálnej aj materiálnej biede, akú si možno nevieme ani predstaviť.

Neviem, koľko párov v osadách je oficiálne zosobášených a koľko ich je zosobášených v kostole - ak hovoríme o morálnom zle z pohľadu katolíckej cirkvi, tieto páry žijú v smilstve. To je len malá čerešnička v záplavou morálneho „zla", ktoré prevláda v tomto smutnom svete. O plánovanom rodičovstve v zmysle ovládania sa a nepristupovania k plnému sexuálnemu styku v plodných dňoch ženy nemôže byť ani reči.

Netreba vari ďalej ani rozvádzať otázku, či v tomto svete je ponuka sterilizácie, ktorá žene v konečnom dôsledku uľahčí jej život, pretože nebude tehotná každý rok alebo dva, a nerozmnoží biedu ďalších stoviek a tisícok detí, ktoré čaká beznádejný kolotoč generačnej chudoby, naozaj takým výrazným morálnym zlom, že by ho bolo treba odsúdiť a bojovať proti nemu za každú cenu. Možno nie je najlepším riešením, ale je rozhodne jedným z možných a to bez skrývania sa za morálku a etiku. Otázka možnosti voľby je v návrhu totiž plne zachovaná.

Jozef Červeň ide dokonca tak ďaleko, že nazýva sterilizáciu mrzačením. Podľa výkladového slovníka označuje slovo mrzák postihnutého človeka, chudáka, žobráka a podobne. Mrzačenie je synonymom znetvorenia. Okrem toho, že sa samozrejme takéto označenie dotýka stoviek ľudí, ktorí sú sterilní „od prírody",  prípadne dobrovoľne, pretože sa tak rozhodli, je úplne neprimerané. Sterilizáciu nevidno navonok, nejedná sa o žiadnu formu zmrzačenia ani pohlavných orgánov, ako je tomu napríklad pri ženskej obriezke, ani telesnej schránky ako takej.  A nejde ani o postihnutie, ktoré by menilo kvalitu života daného človeka, je to iba obmedzenie plodnosti ženy, ktorá nemá vo svojom živote na výber príliš veľa možností. Toto by bola iba jedna z potenciálnych možností navyše.

Neviem, ako si Jozef Červeň, Fórum života a ďalší aktivisti predstavujú že bude človek v takýchto podmienkach mať iba toľko detí, o koľko sa vie postarať. Protestujú proti tomu, že majú "zo svojich daní" platiť tieto sterilizácie. Že platia zo svojich daní detské domovy, kam putuje veľa z nechcene narodených detí, alebo vôbec život v osadách v biede a chudobe, spojný s rozvojom úžery u tých "šťastnejších", ktorým ide do rúk väčšina sociálnych dávok a umožňuje okrem iného aj prostitúciu a obchod so ženami, zrejme nevadí.

Existuje názor, podľa ktorého kočovný spôsob života bol z tohto hľadiska dosť efektívny - mali naozaj väčšinou len toľko detí, koľko sa zmestilo do voza. Ak bola žena tehotná s ďalším, vajda si zavolal muža a jasne mu doporučil čo má robiť.  Budeme vari predstierať, že baby - bylinkárky nepoznali odvary, ktoré vyháňali plod,  a ďalšie metódy vyvolávania potratov už v dávnej minulosti? A budeme si namýšľať, že ich nepoznajú a nepoužívajú dodnes?

Neviem, či niekto skúmal úmrtnosť týchto žien pri pôrodoch, či skúmal, koľkokrát potratia počas plodného obdobia pre nedostatok výživy, zlý „životný štýl" a katastrofálne hygienické podmienky a bývanie. (Hm, ako asi vyzerá hygiena ženy v osade počas menštruácie? To naozaj nie je na zhadzovanie, ale na zamyslenie.)

Tak ako dlhé roky svet nevedel nič o šokujúcich praktikách ženskej obriezky, vieme iba veľmi málo detailov o pozícii žien, ktoré slúžia takmer ako sexuálne otrokyne v zaostalom svete chudoby a beznádeje uprostred „vyspelého sveta". Možno niekto začne vypovedať alebo pátrať aj po odvrátenej strane pravdy, ktorú nechceme vidieť, ktorú si nechceme ani domýšľať z náznakov či útržkových informácií tak, ako som to urobila ja teraz. Netvrdím, že sa týka 100% žien v osadách, ale faktom je, že ich nebude len pár.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?