reklama

Asertivita: dobrý sluha ale zlý pán

Pod slovom asertivita si bežne predstavíme sebapresadenie. Pôvodne sa tieto techniky naozaj používali výlučne pre ľudí, ktorí mali v bežných sociálnych situáciách problém reagovať na ostatných, boli príliš sociálne plachí a nevedeli sa presadiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)

Ľudia v našom okolí s nami komunikujú rôzne. Je to vplyvom ich povahy, komunikačných modelov, ktoré prevzali aj nevedome vo svojej rodine, ale aj iných vlastností ako je empatia či naopak, agresivita. Psychológovia vyčlenili tri základné typy komunikácie a správania: agresívny - kedy nemusí ísť priamo o nadávanie alebo urážky, ale daný jednotlivec sa presadzuje na úkor iných, nerešpektuje ich práva, nie je možné ho presvedčiť ak má svoju pravdu. Môže používať iróniu a sarkazmus.

Pasívny typ správania a komunikácie sa prejavuje ustavičným súhlasom plynúcim zo strachu pred okolím, prispôsobovaním sa iným, nedostatkom vyjadrenia vlastného názoru či vytváraním pozície obete.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Manipulatívny typ sa správa tak, že sa vo vás snaží vyvolať pocit viny. V jeho reči sa často objavujú slova" malo by sa" patrí sa", „nepatrí sa" a podobne. Neustále naznačuje, že nejaký „vyšší princíp" má väčšiu hodnotu ako vaše túžby a predstavy. Ľudia niekedy ani nevedia, prečo, ale vždy mu naletia, vždy ich dokáže niekam dotlačiť. Svoje ciele dosahuje nepriamo, nepovie, čo potrebuje, ale naznačuje že keby ste boli dobrý kamarát, syn alebo kolega, vedeli by ste čo treba urobiť. Niektorí manipulujú z pozície obete: majú problém, a vy ste zodpovední za to, ak sa necítia dobre a za to, aby ste ten problém riešili. Tomuto správaniu sa hovorí aj pasívna agresivita.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Práve na obranu pred manipulatívnym správaním boli vyvinuté techniky asertivity a formulované určité asertívne práva. Prvé z nich hovorí, že každý človek má právo sám posúdiť svoje konanie, myšlienky a pocity a niesť za ne a za ich dôsledky zodpovednosť. Je vlastne takým východiskom, ktoré nám ukazuje, že dospelý človek má právo sám posudzovať svoje správanie a cítenie (a nie vonkajšie autority a iní ľudia) , pretože len on sám pozná všetky dôvody pre ktoré sa pre niečo rozhodol. Zároveň sa však nezbavuje zodpovednosti za ne. Ak niekoho urazí, mal síce právo niečo povedať alebo urobiť, ale nesenie zodpovednosti znamená, že sa má ospravedlniť a prijať tak dôsledky svojho konania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Asertívny človek je potom definovaný ako ten, kto má vnútornú slobodu, vie vyjadrovať svoje pocity, názory a koná priamo, a zároveň rešpektuje a berie do úvahy pocity a názory ostatných, svojich partnerov v komunikácii. Všetky asertívne práva (je ich spolu 10, napríklad právo povedať nie alebo právo neposkytovať žiadne ospravedlnenia svojho konania) totiž platia pre každého, nielen pre nás. Asertívne práva slúžia na to, aby sme zvládli svoj vnútorný pocit viny, ktorý v nás zanechalo manipulatívne správanie niekoho iného, a aby sme sa vedeli lepšie obhájiť pred sebou samým, pretože tieto pocity viny sa v nás často zvnútorňujú ako dôsledok autoritatívnej výchovy, kde autorita v podobe rodiča či učiteľa v nás vnútri funguje ako „zlé svedomie" ktoré však nemá so skutočným svedomím takmer nič spoločné. Asertivita sa prekladá ako „citová voľnosť" kedy sa človek necíti vnútorne zviazaný tým, že by nemohol vyjadriť napríklad pocity hnevu alebo frustrácie, ak ich prežíva. Aj agresívna komunikácia alebo pocity agresie majú totiž svoje miesto v prežívaní človeka. Rozdiel je v tom, či ich používame vedome a priamo ich pomenujeme, alebo ich používame nevedomky, a neuvedomujeme si, ako pôsobia na ostatných. Niektoré techniky sú potom určené vyslovene na zvládanie necitlivej manipulácie alebo dosiahnutie kompromisu či presadenie oprávnenej žiadosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Niektoré techniky asertívnej komunikácie sú výborná vec. Napríklad spätná väzba pomocou popísania vlastných emócií umožňuje reagovať na blízkeho človeka tak, že ho zbytočne neobviňujeme, iba popíšeme, čo v nás jeho správanie vyvoláva. Namiesto toho aby sme ho začali hrešiť aký je k nám bezohľadný, mu povieme, že keď si nevšimne že máme ťažkú tašku, cítime sa zanedbávané a málo milované. Alebo mu povieme, že jeho hnev v nás vyvoláva strach. Mnohé z nich však nie sú určené pre blízke vzťahy, v ktorých hrozí príliš veľké riziko citového zranenia.

 Asertivita je teda dobrý sluha, ale zlý pán. Pôvodná indikácia tréningu asertivity totiž patrila ľuďom, ktorí mali naozaj problém komunikovať s druhými. Museli podstúpiť osobnostné testy, kde sa tento problém potvrdil, a až na základe toho boli zaradení do výcviku asertivity. Neskôr sa tieto výcviky skomercionalizovali a zabudlo sa na oprávnené indikácie - a najmä kontraindikácie. V rukách človeka, ktorý nemá dostatok empatie kvôli svojej osobnostnej štruktúre, alebo je príliš manipulatívny, sa totiž aj techniky asertivity môžu stať nástrojom podporujúcim manipulatívne a agresívne správanie.

 Človek s tréningom asertivity, ale s jej nesprávnym používaním, potom môže jednať s druhými ako neosobný úradník. Môj syn pri jednej takej príležitosti, keď sledoval rozhovor dvoch inak pomerne blízkych osôb, poznamenal: mami, oni sa nerozprávajú, oni spolu úradujú. Vezmime si konkrétny príklad, keď manželka sa posťažuje manželovi, ako ju trápia problémy jej kolegyne. Manžel môže regovať dvoma spôsobmi: a) mám právo sám posúdiť, či a nakoľko som zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí a tak idem pozerať futbal, alebo b) mrzí ma, že sa kvôli nej toľko trápiš, poď mi o tom porozprávať a uvidíme, či niečo spolu vymyslíme ( trebárs keď skončí futbal). Ak si myslíte, že správna odpoveď je b) postupujete do ďalšieho kola bez straty desiatky. 

Ak by ste teda pri riešení nejakého vzťahového problému mali pokušenie použiť napríklad citáciu svojich asertívnych práv, skúste si premyslieť, či vám stojí ten vzťah za to. Ak nestojí za veľa, môžete to risknúť, bude to len prejavom jeho skutočnej (ne) kvality, alebo nezvládnutého konfliktu. V opačnom prípade radšej použite emocionálnu spätnú väzbu a empatiu pre svojho partnera v konflikte, pretože on má tie isté práva ako vy, byť braný ako svojprávna a bytosť s vlastnou integritou, ktorá je schopná sa sama za seba rozhodovať a prípadne sa s vami na riešení problému pohodovo a s citovou voľnosťou na oboch stranách, dohodnúť. Práva nie sú totiž diktátom, ani žiadnym zákonom. Máme úplnú slobodu ich aj nevyužiť a použiť iný typ správania, ktorý je v danej situácii primeraný.

Viera Šimkovičová

Viera Šimkovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Veľkosť človeka sa nemeria iba výšinami, na ktorých spočinulajeho noha, ale aj temnými roklinami a prepadliskami, ktoré dokázal zdolať pri ceste do výšin... Zoznam autorových rubrík:  Postrehy a komentáreŽivotné cestyPríbehyPsychológia a spiritualitaRozprávkovoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu